Apistogramma diplotaenia

Hoci bola táto rybka popísaná už v roku 1987, do Európy sa vo väčšom počte dostala až v roku 1991. Vtedy Axel Schneider, Wolfgang Windisch a Dr. Uwe Römer navštívili oblasť stredného a dolného toku Rio Negro, kde mohli tieto rybky pozorovať v ich prirodzenom prostredí.

Priniesli ich do Európy a úspešne ich rozmnožili. Zaujímavosťou je, že SCHMETTKAMP spomína, že videl jediného samčeka už v roku 1980 v Diskus Center Royal vo Witten-Stockum, plávajúceho medzi červenými neónkami. V tom čase sa domnieval, že táto rybka je príbuzná s rodom Taeniacara. Každý, kto chová túto rybku, potvrdí, že T. candidi aj táto dvojprúžkovaná cichlidka majú veľa spoločného.

Názov rybky pochádza z gréckych slov „diploos“ (dvojitý) a „taenia“ (pruh, pás). V prírode žije v plytkých, čiernych vodách. Ako už bolo spomenuté, tieto vody sú veľmi mäkké a kyslé. Nenachádzajú sa v nich rastliny; dno je zvyčajne piesočnaté s množstvom opadaného lístia a starých konárov, ktoré poskytujú rybám vynikajúce úkryty pred predátormi. Hlavnými predátormi sú mladé dravé ryby Hoplias malabaricus. V oblasti Rio Padauari a Rio Preto žijú spolu s nimi aj malé Crenicichla sp. (pravdepodobne C. regani), Apistogramma gibbiceps, A. paucisquamis a A. regani. Na súostroví Anavilhanas žijú tiež spolu s A. pertensis, A. gephyra, Acarichthys heckelii a Mesonauta insignis. Pri sútoku Rio Preto a Rio Padauari WINDISCH nameral vodivosť menšiu ako 10 µS/cm, pH 4,2 a hĺbku vody 1,6 m. Samce dorastajú do dĺžky 5 cm, samice 3,5 - 4 cm.

Chov

Ideálna veľkosť akvária je 60-100 litrov, ale môže byť aj väčšie. Aby sa cichlidky cítili komfortne, je potrebné im zabezpečiť dostatok úkrytov. Čím viac kvetináčov alebo rúrok, tým lepšie. Samozrejme, treba myslieť aj na estetiku akvária. Rovnako je dôležité zabezpečiť dostatok rastlín. Udržiavajte dobrú filtráciu, nie príliš silný prúd vody v akváriu a nie príliš intenzívne osvetlenie. V bežnej vode z Českých Budějovíc s pH okolo 6,8 a teplotou okolo 25-26 °C sa rybky cítia celkom dobre.

Môžu byť chované v typickom spoločenskom akváriu, ale najlepšie je chovať ich v druhovom akváriu. Najlepšími spoločníkmi pre tieto cichlidky sú mierumilovné tetrovité ryby, ako napríklad neónky obyčajné (Paracheirodon innesi), neónky červené (Paracheirodon axelrodi), menšie druhy rodov Hyphessobrycon, Hemigrammus, ceruzkovky z rodu Nannostomus a ďalšie. Dno akvária je dobré pokryť riečnym pieskom s veľkosťou zŕn 3-5 mm, ktorý poskytuje dobrú ochranu mladým cichlidkám.

Ďalšou možnosťou je chovať tieto rybky samostatne v druhovom akváriu. Najlepšie je chovať ich v pároch; vtedy zvyčajne postačujú akváriá s objemom 10-20 litrov s rúrkou alebo kvetináčom. Ak chcete chovať viacero samičiek spolu, umiestnite rúrky alebo časti kvetináčov aspoň 30 cm od seba, aby sa samičky navzájom neútočili. Každá z nich má svoje malé teritórium, ktoré si bráni. Samec má väčšie teritórium, preto je lepšie umiestniť do akvária iba jedného samca. Skôr či neskôr by slabší samec bol zabitý. Akvárium nemusí mať vysoký vodný stĺpec; dôležitejšia je plocha dna a predovšetkým dostatok úkrytov. V takomto harmonicky fungujúcom akváriu potom môžete pozorovať rozmnožovanie rybiek, ak používate vodu so správnymi parametrami.

Kŕmenie

Ako vždy zdôrazňujem, pestrá a kvalitná strava, ktorá nie je príliš bohatá na tuky, ale obsahuje aj dostatok vlákniny, je jedným zo základných predpokladov bezproblémového chovu a úspešného rozmnožovania. Najlepšie sa na to hodí živá potrava. Uprednostňujeme planktón (dafnie, cyklopy); v núdzi pomôžu larvy artémie. Kŕmime živými alebo mrazenými larvami komárov alebo, najlepšie, patentkami, približne raz za týždeň. Ak ich používate častejšie, rybky sa týmto krmivom presýtia a nebudú ho prijímať v dostatočnom množstve. Vločkové krmivo alebo granule moje rybky prijímajú zriedkavo.

Rozmnožovanie cichlidiek

Tieto rybky sa rozmnožujú v jaskyniach, najlepšie v častiach kvetináčov, ale niekedy aj v rúrkach a iných úkrytoch. Zvyčajne si ich vyberá samička, samec iba oplodní ikry. Zvyšok práce zostáva na samičke. Nie je veľa ikier, zvyčajne sa vychová iba niekoľko desiatok mláďat. Liahnu sa pri teplote 27-28 °C približne 3 dni; po ďalších 4 dňoch poter voľne pláva. Alfou a omegou úspešného rozmnožovania sú jednak vhodné podmienky na chov rodičovských rybiek (predovšetkým kvalita vody a strava) a jednak kvalitná voda na odchov. Uprednostňujem používanie prírodnej vody (z prameňa 20 km od Českých Budějovíc, 45 µS/cm, pH 5,6) alebo si pripravujem podobnú vodu. Vždy postupujem tak, ako je to zvykom pri príprave vody pre tetrovité ryby. Môžete použiť ako ionexy, tak aj reverznú osmózu. Čím nižšia dKH, tým lepšie.

Na samotný odchov vyliahnutého poteru používame jemné larvy artémie, cyklopy, ale je potrebná dôkladná čistota v odchovnej nádrži! Lepšie je kŕmiť niekoľkokrát denne, vždy v malých množstvách. V denných alebo dvojdňových intervaloch odsávame zvyšky krmiva zo dna a dolievame čerstvú vodu, ktorá je o niečo tvrdšia ako voda použitá na odchov. Neprekračujeme dennú dávku pol litra. Mladé rybky nemajú rady veľké zmeny v chémii vody.

Obrázky:

1. Amazonský dažďový prales, „zelené pľúca Zeme“, je domovom mnohých krásnych druhov zvierat. Počet druhov rýb je predmetom diskusií, ale určite presahuje niekoľko tisíc, ako identifikovaných, tak aj neidentifikovaných. Obrázok zobrazuje jeden z mnohých malých potokov v hornom toku Rio Negro, kde sme chytali dvojprúžkované cichlidky spolu s neónkami červenými (Paracheirodon axelrodi). Občas sme chytili aj neónku Weitzmanovu (P. weitzmani).
2. Pri bližšom pohľade na biotop vidíme okrem neónok červených aj niekoľko cichlidiek, hlavne A. diplotaenia.
3. Dospelý samec A. diplotaenia.
4. Samica A. diplotaenia pripravená na trenie.
5. Odchovná nádrž pre cichlidky sa zriaďuje celkom jednoducho, s jemnou filtráciou, pričom dno nechávame holé, aby sa detrit dal ľahko odsať.
6. Príklad odchovnej nádrže s objemom približne 20 l, v ktorej zabezpečíme ako jemnú filtráciu, ktorá nespôsobuje príliš silný prúd vody, tak aj dostatok úkrytov pre samičku a mláďatá.