Arowana: Drak za sklem

Linda Vlachova
Kutná Hora
Zdieľať článok
Arowana

Arowana je obrovská ryba, ktorú som často stretávala v akváriách počas ciest po Ázii. Často som si hovorila, že tak veľká ryba je pomerne v malom priestore akvária, ale majiteľom som sa radšej so svojimi pochybnosťami nesvetovala. Veď som bola hosť a nechcela som miestnych obyvateľov zbytočne rozhnevať. Zážitky však v tej dobe nahradzovali ďalšie, a tak som na Arowanu a jej príbeh postupne zabudla.

Hneď ako som však uvidela knihu "The Dragon Behind the Glass: A True Story of Power, Obsession, and the World's Most Coveted Fish" od Emily Voigt, moja zvedavosť sa vrátila.

Emily Voigt je investigatívna novinárka, ktorá v knihe o arowanách odviedla obrovský kus práce. Zakomponuje vedu, cestovanie a popis realít s ústrednou témou, ktorou je práve arowana. Pátra po prírodnej variante "Super red" tejto dračej ryby. Je to výrazne červená varianta, ktorá sa vyskytovala a možno ešte niekde v nepriechodných častiach Bornea žije. Ak ste mali šancu navštíviť Borneo a vydať sa na prieskum po vnútrozemských riekach, určite so mnou budete súhlasiť, že je to úplne úžasná krajina, obývaná najrôznejšími zástupcami všetkých možných druhov, vrátane endemických.

Kniha sama začína vraždou kvôli tejto vysoce cenenej rybe a pachuť čierneho obchodu a tvrdého biznisu sa vlastne ťahá celým dielom. Autorka skvele poukazuje na súvislosti a nebojí sa vydať do histórie, vedeckých poznatkov, ale napríklad aj preukázaných podvodov za účelom získania si mena v ichtyologickej oblasti. Vedeli ste napríklad, že Dr. Axelrodi, po ktorom sa nazýva napríklad Neonka červená (Paracheirodon axelrodi), mal niekoľko súdnych sporov?

Čitateľ navštívi luxusné ázijské sídla, kde arowany chovajú, pozrie sa na VIP výstavu týchto obrov v Singapure, ale tiež sa bude brodiť džungľami Juhovýchodnej Ázie. Obrovská túžba vlastniť tohto predátora je veľmi dobre vykreslená. Napríklad hodnota arowany je nielen finančná, ale v rámci Feng Shui prináša čitateľom pochopenie povierčivosti a významu symbolov práve v ázijských kultúrach. Dopyt po arowane je po celom svete a najväčší práve po voľne žijúcich exemplároch. Tam, kde arowany chovajú, majú steny obohnané ostnatým drôtom. Voigt spomína aj príbeh, keď čínsky obchodník prišiel do dediny na Borneu, vzal so sebou generátor a pustil miestnym film. Než film skončil, vychytal všetky arowany, ktoré mohol. Tým filmom bol Rambo.

Prostredníctvom svojho pátrania Voigt kladie zásadné otázky o ochraneprirody, etike obchodu s domácimi miláčikmi. Prečo sú ľudia tak fascinovaní práve tým, čo je vzácne? Aké dôsledky môže mať zaradenie živočíchov do CITES (Konvencia o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcej fauny a flóry)? Príkladom je situácia, keď sa pridaním druhov do zoznamu CITES rýchlo zvýšila dopyt.

Príbeh o arowane je demonštráciou celkového dopadu ľudského konania na nejeden druh, ktoré výrazne modifikuje pôvodné prostredie. Napríklad pri cestovaní po Borneu si človek uvedomí, ako obrovská časť neopakovateľnej prírody musela ustúpiť palmovým hájom.

Aj keď ide primárne o vzrušujúci príbeh o expedícii v Ázii, ale aj v Amazónii, "The Dragon Behind the Glass" je zamyslením nad biodiverzitou a ľudským dopadom na životné prostredie. Vyzýva čitateľov, aby zvážili zložité vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami a mieru, do akej sme ochotní zájsť za účelom uspokojenia našej túžby po vzácnom a krásnom.

Záverom možno povedať, že dielo Emily Voigt je pútavým spojením starostlivej žurnalistiky a vášnivého vyprávania. Je to kniha, ktorú by mal prečítať každý, kto sa zaujíma o históriu a ochranu divokej prírody. Za mňa je kniha veľmi čitateľná, ale hlavne poučná. To z nej robí pre čitateľa poklad, ktorý by si nemal nechať ujsť. Budem preto dúfať, že bude v dohľadnej dobe tiež preložená a ponúknutá na slovenskom trhu.

722
4
Zapnúť upozornenia na nový článok