Zdeněk Dočekal - Chov akváriových rýb

Pokračovanie prvej časti rozhovoru. 

Ako sa tak rozhliadam po akváriách plných zdravých a krásne vyfarbených rýb, nedá mi to a vo svojich otázkach sa zameriavam na problematiku chovu. 

Potýkaš sa v chove s nejakými problémami? 
Teraz napríklad po 30 rokoch mi začali bieliť ikry od skalárov. 

A parametre vody sú rovnaké? 
To je práve to. Vyzerá to ako rovnaké. Ja ti sem do toho nechcem ťahať konšpirácie, ale to sa nedeje len mne. Deje sa to aj ľuďom inde, ale všade tiež nie. Takže problémy sú. 

Ono napríklad dáš rozmnožiť neónky, ale u ďalšej generácie to už napríklad nie je tak. Ale napríklad ďalšia už je zase dobrá. Nie je to tak, že tento rok to ide a budúci rok to zase pôjde. 

Niekedy je to dobré, potom je to napríklad horšie alebo úplne zlé. To už som za tých 40 rokov spoznal. Proste, nikdy nevieš. Keď meníš chovné ryby, je to vždycky otáznik. Ale to je chovateľstvo. Takže je dôležité jednak vyberať také lepšie ryby, nenechávať len nejaký zvyšok, a potom z toho množiť. 

Takže chovateľské problémy sú. Po začiatku, keď človek začína, tak som si prečítal knižku a tam, že voda musí byť taká a taká, tak som lietal po lesoch a meral vodu v studničkách. Ono zase v lese je krásne (smeje sa). 

U nás (na Kutnohorsku) je vyhlásená studnička..
Viem o tom. Medzi Jihlavou a Pelhřimovom je tiež jedna vyhlásená. Práve rozmýšľam, že tam zájdem, aby som dal ryby do tejto vývojovej vody. Ale to riešia všetci chovatelia. Zaujímavé je, že si človek povie "teraz budem robiť tieto ryby" a moc sa nedarí. Potom vezmeš iné, ktoré som ani nechcel, a tie sa daria.. 

Ako začneš tlačiť na pílu, tak to nejde, keď na pohodu, tak áno. Ako sa do toho dá násilie, tak sa to väčšinou moc nedarí. 

A čo ťa najviac baví na akvaristike? Práve keď sa to darí? 
Áno, pretože vieš čo? Čo môže baviť workoholika? Keď sa práca darí! Ja môžem vyjsť z dôchodku. No áno, ale to by som pozeral na televíziu? Takže to mám rozbehnuté, mám tie obchody. 
Všade sú mladší ľudia než ja. Len sme rovnako starí s dodávateľmi. A tým, že sa navštevujeme, že vo štvrtok prídem, v piatok prídem, potom zase privezú rybičky, pokecáme... Potom idem po obchodoch, som medzi ľuďmi. Ja som taký kolektívny typ. 

Do 50 rokov som to mal ako vedľajší job. To som chodil do fabriky. A v 50 rokoch som to teda už nezvládal. Hovoril som si, niečo musím skončiť. Tak som dal výpoveď v továrni. Rybičky som si nechal. Ďalší príjem mám dôchodok, takže to je dobré. Človek sa akoby upokojí. Takú pofidérnu istotu človek má, že aspoň niečo príde. Keď sa predtým nedarilo, faktúry stále chodili, z účtu sa sťahovalo viac, než prišlo. To sú nervy. A tam práve človek začne robiť chyby. Ale keď je človek v pohode, tak to prebieha, že to síce nie je na zbohatnutie, ale je to živnosť, že sa človek uživí. A že si môžem kúpiť, čo chcem. Na pitie, na jedlo, dôjdem si kam chcem. Že nemôžem jazdiť každý rok do Kuvajtu? Čo by som tam robil? To by som sa stresoval, čo sa deje tu s rybami… 

To úplne chápem… 
Toto je ideálne, tie dvojdňové akcie. Napríklad odjazd v piatok a v nedeľu sa príde, tak toto je v pohode. Ja z toho vyberám víkendy. No a ono ich je dosť za rok. (smeje sa) 
Niekto celý rok maká, potom ide na štrnásť dní na dovolenku. Ja by som sa ešte vrátila k tej vode, ako takej. 

Čo sa ti najviac osvedčilo na úpravu. 
Mám reverznú osmózu na tetrovité ryby. Na neónky sa tiež nechá zohnať voda z prírody, ale toto je jednoduchšie. Ale keď to potom nejde, tak napríklad tiež vezmem kanister a idem. Takže u tetrovitých rýb, Hemigrammus rhodostomus, červené neónky robím v reverznej osmóze, ktorú potom podľa potreby pritvrdím. 

A pH upravuješ ako najlepšie? 
Buď chemicky, ale ja to robím tak, že do tejto vody, ktorá má napríklad 2 až 4μS nalejem vodu z prírody. Viem o vode, kde je pH 5, kyslá voda. Tak tú do toho nalejem a ono to drží to pH 5 tej prírodnej vody. Urobím si z toho napríklad na neónky 20μS. Takže do tej nulovej vody dám toľko, aby som mal 20μS a to pH tam je 5. A potom keď potrebujem iné ryby, tak si zájdem do inej studničky, kde je pH 6. V prírodnej vode pH tak necestuje. Keď to upravíš chemicky, alebo tam dáš vzduchovanie, tak pH väčšinou ide hore. Keď namiešam prírodnou vodou, je fakt, že tam potom je viac bielych ikier, ale zase nie sú rybičky krivé. Drží to tie hodnoty, čo chcem, než sa začne kŕmiť. Potom tá voda už potom tiež ide nižšie. Takže takto, východisková je teda reverzná osmóza. Skúšal som to tak aj tak. A potom úprava prírodnou vodou. 

Červené neónky potrebujú kyslú vodu, kongo tetry - kyslú vodu, ale Hemigrammus rhodostomus potrebujú pH vyššie. Keď je veľmi kyslá, tak je veľa samcov a zle sa to predáva. A u rhodostom sú samičky pekné. Tam je veľký rozdiel a lepšie sa predávajú. Takže nádrž je potom skôr na predaj. 

To je zaujímavé. Vlastne viac akvaristov hovorí u rôznych druhov, že sa im občas stane, že sú samé samičky alebo samí samci. 
U rhodostom to je jedno, pretože sa nepredávajú na páry, ale u cichlíd, tam to chcú na páry. Buď to zkrmujú alebo si ich handlujú, keď má niekto samca a niekto samičky. Keď začínaly pred x-rokmi Pelvicachromis taeniatus nigeria red, samičky sú viac vyfarbené než samec. Rovnako ich chceli na páry. Mne to robilo viac samíc. Asi zo sto rýb 80 samíc a 20 samcov. Tak som s tým tiež skončil.

Ono sa hovorí, že tá teplota vlastne hrá rolu, ale tých faktorov bude asi viac. 
pH tiež určite. To už mám vyskúšané. S vyšším pH sa lepšie trú, ale potom je tam viac samíc. U kongo tetry tiež, keď je tam pH 6.2, tak sa to veľa trie, ale potom je tam veľa samičiek. Tak som ich potom dal na zkŕmenie. Dúhovky to isté, tam to robím vo vodovodnej vode. Takže u tých dúhoviek mi tiež niekedy zostávajú samičky, ale nie je to tak strašné ako napríklad u tých kongo tetrov. Tam už viem, že tam urobím pH 5 a hotovo. Ochota k treniu nie je zase taká. Ale vytrú sa, a potom už je to skoro na polovicu samce a samice. Alebo niekedy sa mi dokonca stalo, že bolo aj viac samcov, čo sa lepšie predávalo, niektorí chceli len samcov. Tí sú vyfarbení. Tá samička je naozaj len bielička taká.

Prvú časť rozhovoru o akvaristických začiatkoch Zdeňka Dočekala si môžete prečítať tu.