Komplex Apistogramma nijsseni zažíva vzrušujúce obdobie vďaka objavom z peruánskej rieky Cenepa. Skúsenosti s novými druhmi ako Apistogramma cenepa a Apistogramma ladislao a s ich chovom po boku Apistogramma nijsseni na seba nenechali dlho čakať.
Novinky v komplexe Apistogramma nijsseni: Objavy z Rio Cenepa po odznení bojov
V posledných rokoch sa v komplexeApistogramma nijssenidejú sa veci. Ako som písal už pri novovykrytých červených drobnoústkach, ktoré rovnako pochádzajú zo severu Peru z hraničného územia Peru/Ekvádor, asi po roku 2021 sa sem začali dostávať turisti, len čo odozneli boje (na hornom toku riek Pastaza a Morona sa nachádzajú ložiská ropy). No a tu je jeden z horných prítokov Amazonky, ktorý sa vlieva do Rio Maranon (alebo ako sa uvádza aj Rio Morona). Rio Cenepa je malý potok, ktorý pramení na východnom svahu Cordillera del Cóndor. Z nej sa doviezlo aj mnoho nových druhov cichlid, medzi nimi aj tie, ktoré sú niektoré označované ako Apistogramma cenepa I alebo Apistogramma cenepa II, inde (a najmä v Japonsku, Taiwane a v Číne) sú tieto ryby označované ako Apistogramma ladislao. Tých sú známe teraz už dokonca 4 druhy! Mal som už možnosť si niektoré z týchto noviniek obstarať.
Od neviditeľnosti k novému páru
Do 40 litrového akvária bohato zarasteného rastlinami, kde mám obvykle drobnoústky, som pôvodne vpustil párApistogramma cenepa IIalebo tiežApistogramma Ladislao I. Uplynulo ale pár mesiacov a o rybách som ani nevedel.
Po čase, v domnení že tam plávajú už len mladé +Nannostomus trifasciatussom tam vpustil mladý pár Apistogramma nijsseni. Samička sa mala k svetu, a tak som sa tešil na ich výter. Čo ale nastalo druhý deň ma prekvapilo. Samička bola v trecom vyfarbení a sameček sa tlačil medzi stenu akvária a molitanový filter. Tento obraz poznám zo situácií, keď v akváriu je dominantný a submisívny samec. Po dlhšom pátraní som nakoniec zistil, že oným dominantným samcom je (podľa môjho zlého odhadu) už „zmiznutý“ samec Apistogramma cenepa II.
Apistogramma nijssenipreberá kontrolu: Od znášky k mladým
V ďalšom priebehu som ale o ňom prakticky nevedel. Akvárium, resp. jeho ľavú polovicu ovládla samička Apistogramma nijsseni, ktorá sa sprvu starala o znášku ukrytú v keramickej trubičke, až z nej nakoniec vyviedla 8 mladých. V pravej polovici plávali ony spomenuté drobnoústky. Tieto dva druhy sa obvykle celkom dobre znášajú, a tak pri dobrom kŕmení aj riadne prosperujú.
Varovanie pred krížením: KomplexApistogramma nijsseniako príklad
Vzájomné kríženie druhov je častým fenoménom u stavovcov, najmä u rýb. U prvej filiálnej generácie hybridov (F1 hybridi) je častý rýchlejší rast, dlhšie prežívanie a vyššia tolerancia k environmentálnym podmienkam alebo rezistencia k parazitom v porovnaní s rodičovskými druhmi. Nie som zástancom medzirodového kríženia. Toto časté medzirodové kríženie je už roky známe napríklad u rodu Hypancistrus, kedy sa odporúča v jednej nádrži chovať len jeden druh tohto rodu. Ale ani u Apistogramma nijsseni komplex by sa nemal správať viac druhov pohromade. Inak sa dočkáme rady možno zaujímavých krížencov!
Fotografia:
1. 40litrové akvárium, kde v spoločnosti cichlidiek aj drobnoústek žije aj niekoľko mladých Hyphessobrycon saizi.
2. Samček Apistogramma sp. ladislao I.
3. Výhrážny postoj aj zafarbenie samičky jasne dáva najavo, kde sú hranice teritória.
4. Samička o mladé starostlivo dbá.
