Majú chobotnice dušu?

Predstavte si, že sledujete animovaný seriál, ako napríklad Simpsonovci, a vedľa vás sa naň z nadšenia pozerá chobotnica z vlastného morského akvária. Nie je to len moja fantázia a hoci verím vo vysokú inteligenciu a schopnosti chobotníc, nikdy by ma nenapadlo niečo také, keby som nečítal knihu "Mají chobotnice duši?" Dokonca som premýšľal, kam presne umiestniť akvárium a ako budem doma komunikovať novú skutočnosť, že budeme mať chobotnicu.

Okrem animovaných seriálov a filmov majú chobotnice záľubu aj vo športových prenosoch, čo by mohlo byť dobrým dôvodom na ich získanie, ale doteraz som sa k tomuto kroku ešte neodhodlal.

Ak ste nadšenci prírody a chcete sa dozvedieť o neuveriteľných schopnostiach chobotníc, oddýchnuť si a podrobne spoznať chobotnice (a nielen ich), ktoré v čase, keď autorka knihu písala, obývali akvárium New England v Bostone, táto kniha vás určite zaujme.

Autorka čitateľov sprevádza svojím osobným zoznamovaním sa s chobotnicami od začiatku a k všetkým faktom, ktoré postupne skúma, pridáva príklady a odkazy. Opisuje, aký je to pocit, keď sa vás dotýkajú chapadlá, ako chobotnice skúmajú ľudskú kožu, vlastne ju ochutnávajú chapadlami, a ako podľa nálady menia farbu. Biela znamená, že je chobotnica pokojná, červená, že zažíva vzrušenie a pri riešení nejakého problému prejde veľmi rýchlo niekoľkými farebnými reakciami, podobne ako človek, keď sa napríklad kúše do pery.

A aký je dotyk chobotnice? Slimák. Autorka sa zaoberá aj všeobecným tvrdením, že svet pod hladinou je poriadne slimák miesto, čo má svoje logické dôvody.

Hlien pomáha znižovať trenie pri pohybe pod vodou, chytať a požívať potravu, udržiavať zdravú kožu, unikať pred predátormi.

Zo všetkých príkladov týkajúcich sa množstva slizu vyhráva tzv. sliznatka, ktorá žije na morskom dne a pri svojej dĺžke až 45 cm je schopná za niekoľko minút vyprodukovať 20 litrov slizu. Takže je vlastne neuchopiteľná. Vždy vykĺzne. Keď už je slizu aj na ňu príliš veľa, tak sa akoby "vysmrká" tým, že na konci chvosta urobí uzol, ktorým prejde svojim telom. Zaujímavá je aj svojou stavbou tela, keď síce má lebku, ale nemá chrbticu. Je to unikát.

Napriek tomu sa vráťme k chobotniciam. Hlien im pomáha preliezť úzkymi priestormi a dokonca chobotniciam pomáha pri ich presunoch po súši. V knihe sa niekoľkokrát spomína, že je nutné akvárium s chobotnicou patrične zabezpečiť, pretože sebemenšia škára je dobrá príležitosť pre únik. Vo voľnej prírode sa vďaka hlienu môže chobotnica v vlhkých podmienkach pohybovať po súši až 30 minút.

Každé chapadlo chobotnice je plne autonómne (rozhoduje sa, aniž by bolo nutné zapojiť mozog). Zaujímavé tiež je, že atrament chobotníc obsahuje dopamín, takže sa môže stať, že si takto chobotnica udržuje svoju korisť napríklad obľúbené kraby omámené, než sa do nich pustí.

Určite ste už počuli o mimikry, keď chobotnice menia tvar a farbu. Chvíľku tak pozorovateľ môže vidieť preplávajúce mraky, ktoré akoby naznačovali, že sa chobotnica pohybuje. Neskôr spolu s autorkou vidíme prúžky alebo bodky v rôznych farbách. Ďalší príklad hovorí o Macrotritopus defilippi, atlantickom druhu piesočnej chobotnice, ktorá je v jednu chvíľu platýsom, potom sa zmení na niekoľko morských jedovatých hadov, aby svoje vystúpenie ukončila ako perutýn. Celé predstavenie netrvá viac ako niekoľko sekúnd.

Ďalšou pochúťkou a zároveň potvrdením inteligencie a schopností chobotníc je ich zdokumentované nosenie si so sebou skorápok kokosových orechov ako prenosného úkrytu, do ktorého sa, kedykoľvek je nejaké nebezpečie nablízku, zavrie. Alebo nápadité riešenie hlavolamov, ale to už sa naozaj budete musieť pozrieť do knihy.

Kniha je plná informácií o vzťahoch medzi ľuďmi a zvieratami, osobných príbehov, ktoré vyprávajú o skúsenostiach zamestnancov bostonského morského akvária aj samotnej autorky a ilustrujú tým, ako taká interakcia môže zmeniť vnímanie sveta. Autorka neváha a popisuje aj iné živočíchy obývajúce oceán a upozorňuje na ich schopnosti.

Verím, že vás táto recenzia s príkladmi toho, čo všetko sa nielen v knihe, ale aj samotnom oceáne skrýva, poteší rovnako tak, ako mňa a bude ďalším impulzom po ďalšie skúmanie vodných svetov.

Montgomery, S. (2015). The Soul of an Octopus: A Surprising Exploration into the Wonder of Consciousness. Atria Books.