Crenuchus spilurus: Keď tetra nie je typicky húfová ryba

Nie všetky tetry sú typické hejnité ryby vhodné pre spoločenské akváriá. Príkladom môžu byť drobnoústky, asi najznámejšie jePyrrhulina vittata(Štíhlotělka pruhovaná), ktoré sa třú na listy rastlín a sameček sa potom stará o snúšku veľmi starostlivo. Nebojí sa ani oveľa väčších rybičiek, ktoré od svojho pokladu odháňajú. Iné sa třú na plochý kameň či jamku v piesku (Copeina guttata- Tetra pstruhovitá). Naopak v jaskynkách sa potom trú zástupcovia čeľadeCrenuchidae, do ktorej nami popisovaný druh patrí.

Crenuchus spilurus

Crenuchus spilurusje rybka veľmi plachá, ktorá najradšej v akváriu vyhľadáva rôzne úkryty. Rozhodne nesplňuje kritériá, ktoré platia pre väčšinu bežných teter.

Samčeky dorastajú spoľahlivo do 6 cm, samičky sú vždy o 1-2 cm menšie. Môžeme ich kľudne chovať v spoločenských akváriách, hoci bežná literatúra sa k tomuto nápadu nestaví príliš pozitívne. Ako spoločnosť im ale zariadime mierumilovné a pokojné rybky primeranej veľkosti. Malé rybky do ich spoločnosti ale nedoporučujeme,pretože sa, najmä v noci, nápadne strácajú, ak naši obľúbenci sú už väčšíOmlouvám se, ale nemám žádný text k překladu. Můžete prosím poskytnout text, který chcete přeložit?

Pôvod a prostredie

Žije v povodí Essequibo v Guyaně, ale i v hraničnom území Kolumbie, Peru a Brazílie (Rio Yavari). Staeck (1991) našiel tieto rybky aj v Rio Solimoes južne od Manaus, ale aj v dolnom Rio Ucayali (Peru), kde žijú väčšinou vo stojatých či len pomaly prúdiacich vodách (poblíž brehov malých potôčikov). Staeck zistil v júli 1987 v povodí Solimoes tieto parametre: pri teplote vzduchu 31 °C a teplote vody 28 °C vodivosť 70 µS, pH 6,9. Celková i uhličitanová tvrdosť boli pod 1°dH. V severnom Peru našiel rybky východne od Jenaro Herrera opakovane v typickej čiernej vode, pH 5,5, pri teplote vody 24-27 °C bola vodivosť do 14 µS, tvrdosť rovnako pod 1°dH.

Popis a chov

Typickým znakom je jednak veľká tlamka vzbudzujúca rešpekt predovšetkým u akvaristov, jednak u samčekov krásne zafarbená a predĺžená chrbátna plutvička. Rybička je známa akvaristom už dlho (Kuntzschmann, 1912), ale nikdy sa príliš nerozšírila. Možno je príčinou ich plachosť. V dobre zarastenom akváriu s jaskynkami a koreňmi sa na ne moc nenadívame. Možno je príčina aj to, že najmä samičky nie sú nijako atraktívne. Iste bude hrať svoju úlohu aj fakt, že k ich dobrej kondícii patrí nutne živá potrava.Tá sa vždy nesháňa ľahko. Ak ich chceme odchovávať, je to dokonca nutnosť.

Sám som prvé skúsenosti s rybkami učinil v roku 1994, kedy som si kúpil päť asi 3 cm veľkých mladých jedincov. Boli to traja samci a dve samice. Rybky som umiestnil samostatne do 45 litrovej nádrže, kde bolo dostatok úkrytov medzi rastlinami, koreňmi i v jaskynkách. Rybky dobre prosperovali, pretože som im ponúkal menu skutočne kvalitné, striedali sa perloočky, dafnie, koretry, čierne komáre larvy i nitienky. Po čase i mladé rybky, väčšinou nepríliš kvalitné guppy. Prekvapujúcou skutočnosťou pre mňa bolo, že nebol problém príjmu i vločkového kŕmenia.

Veľkou nevýhodou je plachosť rybičiek.Ako som už spomenul, rybičky a najmä samčekovia, vyhľadávajú neustále skrýše. Čím sú samčeky staršie, tým z nich vyrastajú väčší a väčší samotári a vyhľadávajú zodpovedajúce jaskynky. Po čase si v akváriu vytvorí svá teritóriá, ktoré si rituálnymi bojmi chránia. Z pôvodného 45 litrového akvária som nakoniec dvoch slabších samčekov odstránil, aby silnejší mal dostatok energie pre samičky a nemusel ju plytvať v zbytočných súbojoch so sokmi. Často som vídaval rozepínanie plutiev, ale aj pretláčanie tlamkami, ktoré nezriedka pozorujeme u cichlíd.

Odchov

K pohlavnej dospelosti dochádza asi vo veku jedného roka. Samičkám sa začnú zapĺňať brušné partie a v tejto fáze často postávajú pri vchode do jaskynky, kde žije samček. Rybky je dobre v tejto situácii podporiť opakovanou výmenou časti vody, ktorú nakoniec upravujem do „neónkovej“ podoby, teda asi 20-30 µS/cm, teplota okolo 27-28°C. Vždy som pridával trochu Toruminu, aby voda mala nádych veľmi slabého čaju.

K prvému trenie došlo ešte v čase, keď celé hejnko žilo pohromade. Zaujímavé bolo, že obaja submisívni samčekovia rešpektovali teritórium dominantného samca. Ten nakoniec dobre uhlídal snúšku čítajúcu 30 hnedých (resp. farby hovädzieho srdca) a takmer 2 mm v priemere veľkých ikier. Snúška bola nakladená na strope kvetináča, samec potom preniesol mladé do kameninovej jaskynky s vchodom asi 3 cm širokým. Prekvapivo veľké boli aj žĺtkové vrecká mladých, ktoré najprv 3 dni viseli na podložke, potom odpadli na dno. K rozplávaniu došlo 5. deň.

Vzhľadom na veľkú tlamku som začal kŕmiť jemnými naupliami artemií. Po 14 dňoch prekŕmovania som ale urobil nepříliš slávne pozorovanie, ktoré poznajú dobre aj akvaristi odchovávajúci červené neonky podobným spôsobom. Ryby mali nafúknuté brušká a až na tri jedince všetky počas dňa chcípli. To bolo ponaučenie pre ďalšie odchovy. Mladé som prelovil do 20 litrovej elementky k ďalšej starostlivosti. Samečkovi som ponúkol rúčku s priemerom 4 cm a 12 cm dlhú. Keď ju objavil, prakticky ju ani neopúšťal. Len občas a na chvíľu, keď vyrazil za potravou. Samičky sa pri dobrej starostlivosti rýchlo zapĺňajú.

Po prvom trení nasledovalo počas mesiaca trenie ďalšie s druhou samičkou. Vtedy bola v nádrži bežná vodovodná voda (120 µS/cm, pH 6,5, 27 °C). Ryby sa vytreli skôr, než som očakával, počas dňa a v noci celá snúška čítajúca skoro 50 kusov ikier do rána zplesnivela. V ďalších týždňoch dochádzalo ešte k opakovanému treníu, kedy počet ikier kolísal okolo 40-60 kusov. Nádherný bol ich pohyb pri ovíjaní samčekom, kedy ikry vliali na horných i čiastočne bočných stenách a celá snúška sa tak prekrásne vlnila. Podobný obraz trval aj po vyliahnutí mladých, ktoré boli ešte prilepené k trenému podkladu.

Odchov nie je problematický, rast mladých nie je práve rýchly, ale dávame si pozor na príliš veľké množstvá výdatnej stravy.Mladým som ponúkal nielen nauplie buchaniek, ale aj jemné perloočky. Dôležitá je prítomnosť samčeka do rozplávania mladých, podobne ako je tomu u tetry Weitzmanovej.

Prvý výter sameček po odpadnutí mladých z podložky preniesol do susednej a lepšie chránené jaskynky. V ďalších treniach potom mladé rovnako asi 3. deň odpadávali a zostávali ležať na dne rúry, kde im sameček v viac či menej pravidelných intervaloch privieval vodu novú, mladé občasne bral do tlamky, ako to opäť vídame u radu cichlíd.Myslím si, že je to práve ten dôvod, že takto opatrované mladé rybky sú zdravé, odolné voči vonkajším parazitom.

Obrázky:

1. Sameček 16 mesiacov starý.
2. Samička 16 mesiacov stará
3. 3ročný samček.
4. 2-ročný samček, farebná varianta „Venezuela“.
5. Druhové akvárium s objemom 45 l.
6. Začiatok trenia v druhovom akváriu. Samička dobre pripravená na trenie postáva asi pol hodiny pred vchodom do rúrky, kde čaká samček.
7. Samička už týždne pred vlastným trením postáva často hodiny pred rúrou, ktorá je permanentne obývaná samčekom (40litrové akvárium).
8. Samec v rourke stráži hniezdo – pohľad spredu.
9. Samec v rourke stráži hniezdo – pohľad zozadu.