Apistogramma elisabethae (cichlidka Alžbětina) - Kráska z povodí Rio Uaupes

Cichlidku Alžbetinu (Apistogramma elizabethae) som získal v roku 1993 od môjho dlhoročného a dobrého priateľa Horsta LINKE. Vtedy sa mi podarilo rozmnožiť niekoľko získaných exemplárov, rybky som daroval vynikajúcemu českému chovateľovi cichlidiek Radkovi WINKLEROVI. Ten potom tieto nádherné živočíchy ďalej rozmnožil vo veľkom množstve.

„Komplex – agassizii“

Do skupiny týchto veľmi atraktívnych cichlidiek patria A. agassizii, A. bitaeniata, A. elizabethae, A. gephyra a A. paucisquamis. Samčeky dosahujú asi 6 cm, samičky sú menšie, ako to už u cichlidiek býva. Dosahujú dĺžku do 3,5 cm. Rybka má dve farebné formy, červenomodrú a sivomodrú.

Pôvod

Rybky boli prvýkrát ulovené v roku 1967 bývalým belgickým kráľom Leopoldom III. a belgickým ichtyológom Dr. J. P.GOSSE v povodí Rio Uaupés. KULLANDER ich v roku 1980 pomenoval po druhej manželke prof. Louisa R. AGASSIZA, čím chcel vyjadriť aj podobnosť s Apistogramma agassizi. Voda vo všetkých oblastiach, kde boli rybky nájdené, je extrémne kyslá a mäkká. Vodivosť tam bola nameraná 10 μS/cm, pH 4,7, teplota 26 °C. Dno tvorí jemný a svetlý piesok. Rybky tam žijú v blízkosti brehu, kde je veľa opadaného lístia.

Chov

Pre priemerne skúseného akvaristu nie je problém chovať tieto rybky druhovo vhodným spôsobom. Chováme ich v mäkkej a mierne kyslej vode. Potrava, hlavne živá, by nemala byť príliš bohatá, skôr „chudobná“ a s množstvom balastných látok. Ideálny je planktón, občas aj larvy komárov a iného hmyzu.

Stredne veľké akvárium (60-100 l) musí mať dostatok úkrytov. Tie vytvoríme z kvetináčov alebo rôznych keramických rúrok a množstva menších rastlín (Microsorum, Taxiphyllum alebo Cryptocoryne spp.). Filtrácia by nemala spôsobovať príliš silný prúd vody. Je dobré mať v akváriu tienisté miesta, kde sa rybky môžu upokojiť.

Rozmnožovanie

Tak ako všetci príslušníci rodu Apistogramma, aj cichlidky Alžbetiny sa trú v jaskyni. Na to používame „neónovú“ vodu s miernym prídavkom rašeliny. Teplota by sa mala pohybovať okolo 25–26 °C. Počet ikier býva zvyčajne okolo 60. U staršej samičky v dobrej kondícii aj okolo 100. Odchov prebieha podobne ako u iných juhoamerických cichlidiek.

Obrázky:

1. Dospelý samček.
2. Zaujímavá červená forma A. elizabethae.
3. Samček si veľmi pozorne stráži svoje teritórium, najmä miesto budúcich neresísk.
4. Dospelá samička A. elizabethae.
5. Ideálnymi spoločníkmi v akváriu sú drobnoústky z rodu Nannostomus.
6. Samička si veľmi pozorne stráži jaskyňu, v ktorej má ikry.
7. Drobnoústky v okolí jaskyne neustále striehnu na možnosť uchmatnúť si ikry alebo malé poter.
8. Radek Winkler u nás zaviedol používanie plastových rúrok na trenie cichlidiek. Sú veľmi praktické na údržbu.
9. Typicky zariadené odchovné akvárium s mláďatami.