Synodontis petricola: Ľahko sa trú, ťažko sa odchovávajú - Ako odchovávať (II)

(Pokračovanire prvej časti)

Rybám sa darí

Na rozdiel od odporúčaní niektorých chovateľov z internetu som pre chov sumcov neurobil vôbec nič. Žiadne špeciálne krmivo, žiadne časté výmeny vody, žiadne kolísanie teploty ani zmeny pH. Samozrejme, predtým, ako som ich priniesol domov, som sa snažil zhromaždiť o nich čo najviac informácií.

Aby som bol úprimný, tajne som sníval o tom, že ich rozmnožím a budem mať húf krásnych sumcov plávajúcich po dne akvária - nielen v noci. Kŕmil som Petricoly v noci potápajúcimi sa granulami od Nature Food, ale to nie je podmienka, stačili by aj zvyšky od iných rýb. Nech už boli podmienky v nádrži akékoľvek, sumce vždy vychádzali zo svojich úkrytov, aby hľadali potravu, najmä za súmraku.

Jedného večera, keď som sa chystal hodiť do nádrže obvyklú dávku granúl, som uvidel dve Petricoly, ako sa začali hrať. Jedna z rýb bola jednoznačne gravidná samička. Tieto dve ryby sa začali navzájom naháňať, ale z času na čas spomalili, pretože samec sa snažil dotknúť hlavy samičky svojím chvejúcim sa telom. Keď som ich tak nadšene pozoroval, zrazu som si uvedomil, že je už po druhej hodine ráno a na prípadnú starostlivosť o poter som si vôbec nič nepripravil. Mohol som ich len ďalej pozorovať. Vtedy som sa snažil utešiť tým, že sa to vďaka rozmnožovaciemu inštinktu zopakuje a ja budem na situáciu lepšie pripravený.

Příprava

Trvalo mi tri dni, kým som sa dôkladne pripravil. Vzal som plastovú misku a vložil do nej rošt s osem milimetrovými otvormi, na ktorý sa mali umiestniť sklenené guľôčky. Tu nastal malý problém. V mojom okolí nebolo možné ich zohnať. Nakoniec som musel ísť až do Prahy, aby som ich zohnal. Len tak mimochodom: Muž, od ktorého som guľôčky nakoniec dostal, ktorý mi ich predal asi sedemdesiat, bol majstrom Európy v hre s guľôčkami. Koľkokrát som si potom povedal, že práve táto skutočnosť mohla byť hlavným dôvodom, prečo sa moje Petricoly rozmnožili.

Keď som k tomu takto pristúpil, vynorila sa ďalšia otázka. Aký je najlepší spôsob, ako vytvoriť špeciálny úkryt, ktorý by tvoril intímny priestor nad roštom s guľôčkami, kde by sa páriace ryby mali potrebný pokoj a neboli by rušené ostatnými obyvateľmi nádrže? Hoci som mal k dispozícii desiatky kvetináčov (moja žena mala rovnaký záujem o kvety ako ja o tanganické ryby), nezdali sa mi byť to pravé, čo som si predstavoval vo svojom akváriu. Nakoniec som vymodeloval požadovaný tvar z keramického materiálu, ktorý som vypálil v keramickej peci.

Zarastená jaskyňa

Jaskyňa

Myslel som si, že sa sumcom bude páčiť viac ako kvetináč. V skutočnosti som však vedel, že im je to jedno. Takže tri dni po tom, čo som si všimol dvorenie Petrícol, bolo do nádrže umiestnené "miesto na neresenie", ktoré som si pripravil, v blízkosti miesta, kde sumce trávili väčšinu času, t.j. medzi tufovými kameňmi zarastenými Anubias nana.

Moje zariadenie obsahovalo plastovú misku s roštom, naplnenú čiernymi sklenenými guľôčkami, aby vajíčka mohli prepadnúť cez medzery bez toho, aby ich rodičia zjedli. Na túto misku bol umiestnený keramický kryt s otvorom. Na druhý deň, neskoro popoludní, keď som prišiel domov, som neveril vlastným očiam, na dne plastovej misky bola malá kopa vajíčok.

Neresenie

Petricoly nielenže nečakali, kým sa vrátim z práce a budem ich môcť pozorovať, ale nečakali ani na nočný pokoj. Navyše akvárium bolo od skorého rána plne osvetlené - ako každý deň, keď idem do kancelárie. Predpokladal som, že si ryby tento čas vybrali zámerne, alebo sa nevedeli dočkať, kedy vyskúšajú guľôčky od "majstra Európy". Nie, nie, neskôr sa opäť neresili v neskorých popoludňajších hodinách a ja som začal veriť, že by sa to u nich mohlo stať pravidlom. Spomínané "neskôr" znamená ďalší deň a potom ešte jeden deň po ňom. Zakaždým sa to stalo pred súmrakom. Ak čítate pozorne, možno sa čudujete, ako je možné, že sa tie isté páry neresili znova v priebehu troch dní. Zabudol som totiž spomenúť, že medzitým som bol opäť v Krakove a opäť som sa domov nevrátil s prázdnymi rukami!

Po neresení

Výber vajíčok

Eufória však čoskoro opadla, keď som si uvedomil, že musím vyriešiť potenciálny problém plesňovej infekcie vajíčok. Tieto sumce nepatria medzi ryby, ktoré sa starajú o svoj poter, ale naopak, radi ho zjedia.

Podľa dostupných zdrojov sú príčinou všadeprítomné spóry húb rodu Achyla a Saprolegnia. Tieto plesňové spóry infikujú poškodené, choré alebo neoplodnené vajíčka a môžu sa z nich preniesť na zdravé vajíčka a nakoniec zabiť vyvíjajúce sa embryo. Mnohé druhy rýb chránia svoj poter, čistia ho a odstraňujú zlé vajíčka. Tieto sumce to nerobia.

Na druhý deň ráno som vstal o hodinu skôr, aby som sa postaral o poter. Bolo relatívne jednoduché rozoznať, ktoré vajíčka sú v poriadku a ktoré nie. Asi desať percent zlých, bielych vajíčok bolo zlých, ostatné, dobré, mali okrovo-medovú farbu.
Na odstránenie bielych, neoplodnených vajíčok som použil klasickú sklenenú pipetu. Nasal som zhluk vajíčok a jemne som ním zatriasol, aby sa vajíčka od seba oddelili. Takto sa mi podarilo oddeliť zlé vajíčka od dobrých. Myslel som si, že toto je najlepší spôsob, ako sa postarať o poter.

Možno som mal použiť metylénovú modrú, ale neurobil som to.

Po opakovanom "čistení", približne každých šesť hodín počas dvoch dní, som sa z asi 600 vajíčok dostal na šestinu, ktorá sa po dvoch dňoch začala liahnuť. Vyskúšal som rôzne zariadenia, od veľmi jednoduchých zaváraninových pohárov umiestnených v hlavnej nádrži a pripojených k čistej vode z externého filtra, až po "sofistikovanejšie" zariadenia, ako môžete čiastočne vidieť na priloženom obrázku.
Pohár sa ukázal ako nepoužiteľný. Väčšina vajíčok sa zhlukla, čo viedlo k tvorbe plesní. Myslím si, že dôvodom bolo mechanické odieranie. Ostatné zariadenia fungovali dobre. Nakoniec sa mi podarilo z niekoľkých neresení zachrániť asi 200 vajíčok. Tie som premiestnil do 35-litrového akvária s jaskyňou.

Zariadenie na liahnutie vajíčok

Kŕmenie

Ďalšou výzvou bolo zistiť, kedy strávia svoje relatívne veľké žĺtkové vaky. Takže kedy začať s kŕmením a aký druh (veľkosť) potravy ponúknuť poteru, aby ho mohol prehltnúť. Zdali sa byť veľmi malé! Tu som opäť urobil chybu.

Lupou som neustále sledoval trávenie žĺtkových vakov embryí. Nechcel som už dlhšie čakať, pretože som si myslel, že teraz je ten správny čas, a na piaty deň som začal kŕmiť čerstvo vyliahnutými naupliami artémie. To však v nasledujúcich dňoch viedlo k strate niektorých mláďat. Hlavným dôvodom tohto problému mohlo byť skôr prekrmovanie a následné zhoršenie kvality vody ako unáhlený začiatok kŕmenia.
Ďalším testom bolo kŕmenie črievičkovcami. Hneď na druhý deň nasledovalo kŕmenie čerstvo vyliahnutými naupliami artémie spolu s črievičkovcami. Takto som nakoniec pokračoval v kŕmení a len občas som potravu striedal s mikročervami. Teplota vody na odchov bola medzi 23 - 24 °C.

Neskôr som začal pridávať aj sušené krmivo v práškovej forme. Skúšal som použiť aj mrazené cyklopy, ale malé rybky ich zjavne prijímali len neochotne. Najviac ma znepokojovalo, že poter sa k potrave nehrnul veľmi dychtivo. Väčšinou sa schovával v jaskyni a k potrave sa približoval len veľmi opatrne. Nakoniec som zistil, že to bolo kvôli príliš intenzívnemu svetlu. Vždy, keď som svetlo stlmil, vyšli zo svojho úkrytu. Vtedy som neveril vlastným očiam, koľko týchto sumcov sa tiesnilo v obmedzenom priestore jaskyne. Akonáhle teda svetlo zhaslo, celý húf sa okamžite vyrútil von a malé rybky okamžite začali jesť všetko, čo im čo i len trochu voňalo. Každý druhý alebo tretí deň som menil polovicu vody, pretože objem nádrže bol v pomere k počtu mláďat dosť malý. Vo veku štyroch mesiacov dosiahli mláďatá dĺžku 2,5 - 3 cm.

S. petricola - mláďatá

Záver

V čase písania tohto článku sa liahne nová várka vajíčok. Tentoraz som bol trpezlivejší, čo sa týka začiatku kŕmenia, a tiež som sa snažil vynechať kŕmenie nálevníkmi. Hoci si nemyslím, že črievičkovce sú ako prvá potrava škodlivé, chcel som zistiť, či sú potrebné.

Synodontis petricola uprednostňuje väčšie nádrže s dostatkom úkrytov. Často vyplávajú za potravou aj cez deň, najmä ak je ticho a svetlo je tlmené. V spoločnosti Tropheus sa im nepodarí chytiť potravu a živia sa zvyškami. Voda v mojom akváriu je tlmená soľami a hydrogénuhličitanom sodným. Teplota vody je medzi 23 - 24 °C, vodivosť medzi 400 - 600 µS/cm.

Tieto sumce nepotrebujú žiadne špeciálne krmivo. Podľa mojich skúseností sa neresia niekoľkokrát do mesiaca. Potom nasleduje niekoľkotýždňová prestávka, súvislosť času neresenia s podmienkami v ich domovine som nezistil. Obvyklým časom neresenia bolo neskoré popoludnie, počet vajíčok z jedného neresenia je asi 500. Asi 10 % z nich bolo neoplodnených alebo chybných. Konečný výsledok však vždy závisel od toho, ako úspešne sa podarilo odstrániť problémy s plesňovou infekciou ikier. Toto je podľa mojich skúseností kľúčový moment na získanie mladých rýb. Najlepšou potravou pre poter v prvých dvoch mesiacoch po vyliahnutí sú čerstvo vyliahnuté nauplie artémie, nasledované jemným prachom z bežného krmiva. Mláďatá majú najradšej pokoj a tlmené svetlo.

Poznámka: Článek vyšel v dubnu 2012 v bulletinu „TANGANIKA MAGAZYN Nr. 11“, o rok později v časopisu Cichlidofili. Z anglické verze přeložil Honza Burzanovský.

Dodatok autora po desiatich rokoch

Ako už bolo spomenuté, článok je o mojich začiatkoch s Petrícolami v roku 2011, teda pred desiatimi rokmi. Odvtedy som získal veľa skúseností, a to ako prostredníctvom vlastných pozorovaní pri chove a rozmnožovaní, tak aj prostredníctvom informácií z internetu, ktorých bolo na začiatku môjho pôsobenia s Petrícolami na rozdiel od dneška len málo. S Honzom sme sa rozhodli ponechať pôvodnú verziu ako spomienku na túto dobu. Možno ste sa pri čítaní a prezeraní niektorých obrázkov pobavili, čo všetko dokáže taký blázon ako ja vykúzliť (vyrobiť "na kolene" zo dňa na deň) a čoho sa dokáže zhostiť (cesta do Prahy pre čierne sklenené guľôčky).
Predovšetkým by som chcel využiť tento posledný odsek na zhrnutie mojich desaťročných skúseností:

Hlavně bych rád využil tento poslední odstavec ke shrnutí mých desetiletých zkušeností:

• Synodontis petricola už není obtížná k odchovu, jak uvedeno v názvu článku. Řada akvaristů je dnes umí odchovat, anebo se jim pár přeživších jedinců objeví v nějaké společné nádrži, pokud je tam dost úkrytů.
• na krmení není náročná, jako noční uklízečka zkonzumuje zbytky na dně, otázkou je, nakolik toto noční uklízení vadí rybám, které v noci chtějí odpočívat
• parametry vody jako pro ostatní obyvatelé Tanganiky
• před třením není nutná žádná speciální přípravná fáze, dřív nebo později se samičky zřetelně  zakulatí a vytřou, od jedné samičky je i několik set jiker
• u mne se vždy vytírali před západem slunce
• žádné hormony jsem nepoužíval. Rozmnožovací pud je bez toho tak silný, že se nakonec vytřou kdekoliv, když není k dispozici nějaký úkryt
  největším problémem, možná jediným, je boj s „bílou nemocí“, která zničí celou snůšku, pokud s ní neumíme bojovat. U mne nepomáhala významně žádná léčiva či chemikálie, ani UV lampa. Fyzická separace napadených jiker v průběhu prvních min. dvou dnů po výtěru se zdá být rozhodující. Samozřejmostí je, že jikrám musíme dopřát přístup ke kyslíku v podobě obtékání jiker okysličenou vodou.
• růst potěru je pomalý, souvisí to s faktem, že je to dlouhověká ryba. Pro představu, u mne jsou tyto rybky, které byly odloveny v okolí Chaitiky jako dospělé, už deset let a pořád jsou vitální a pravidelně se třou. René Kruter, holandský akvarista a kamarád, který mne předběhl a rozmnožil je jako první v Evropě, je dovezl z Tanganiky před 25 lety, dodnes je má a občas odchovává.

Poděkování  

Autor by chcel poďakovať Marte Mierzenskej za rady a svojmu synovi Davidovi za pomoc pri fotografovaní. Nakoniec Honzovi Burzanovskému za to, že ma presvedčil, aby som to oprášil, a za preklad z angličtiny a spoluprácu.

Použité materiály

• Burnside G., 2009, The Spawning and Raising of the Pygmy Cat, Synodontis petricola, December 13, 2009 © Scot.Cat., 1997-2011, burnside@madasafish.com
• Maznyk P, Avoid Being a Nervous Fishkeeper, March 2009, KWAS - Kitchener Waterloo Aquarium Society, pmaznyk@rogers.com
• Reimer K., January 2008, Breeding & Raising Synodontis petricola. (KWAS), Kevin.Reimer@sympatico.ca
• Walker H., Walker D., 2009, Spawning Synodontis petricola, Missouria Aquarium Society web site, http://www.missourlaquariumsociety.org
• Riegel J., 2008, Synodontis petricola Spawning Report, Fincinnati, the official newsletter of the Greater Cincinnati Aquarium Society Aquarticles, http://www.aquarticles.com