Taeniacara candidi - Klenot na prvý pohľad
Klenot na prvý pohľad
Znalci mi potvrdia, že tento druh je v mnohom podobný ďalšiemu trpaslíkovi čiernych vôd, cichlidke dvojpruhej (Apistogramma diplotaenia). Obe rybky majú torpédovitý tvar a zariadenie akvárií pre ne, kŕmenie a parametre vody pre chov aj odchov sú dosť podobné.
Hoci bola rybka popísaná v roku 1987, trvalo až do roku 1991, kým sa vo väčšom počte dostala do Európy. Vtedy Axel SCHNEIDER, Wolfgang WINDISCH a Dr. Uwe RÖMER navštívili oblasť stredného a dolného toku Rio Negro, kde mohli tieto rybky nielen pozorovať vo voľnej prírode. Doviezli však aj väčšie množstvo jedincov do Európy a v nasledujúcich mesiacoch ich rozmnožili.
V prírode žije v plytkých vodách. Ako už bolo spomenuté, ide o čierne vody, veľmi mäkké a kyslé. V týchto vodách nenájdeme rastliny, dno býva väčšinou piesčité s množstvom popadaného lístia a starých konárov. Tu rybky nachádzajú výhodné úkryty pred nepriateľmi. Predátormi sú hlavne dravé tetrovité, napr. Hoplias malabaricus, ale aj väčšie cichlidy – často zástupcovia rodu Crenicichla, ale aj mnoho ďalších.
Na sútoku Rio Preto s Rio Padauari namerali WINDISCH vodivosť menšiu ako 10 µS/cm, pH 4,2, voda bola hlboká 1,6 m. Samčeky dorastajú do 7-8 cm, samičky maximálne do 5 cm.
Chov
Ideálne je akvárium s objemom 60-100 litrov, môže byť aj väčšie. Aby sa v ňom cichlidky cítili dobre, nešetrime na úkrytoch. Čím viac bude rastlín, kvetináčov, koreňov, kameňov či rôznych rúrok, tým lepšie. Samozrejme, pri zariaďovaní akvária myslíme aj na estetiku. Dôležitá je solídna filtrácia, nie príliš silný prúd vody v akváriu a nie príliš intenzívne osvetlenie. V bežnej českobudějovickej vode s pH okolo 6,8 a teplote asi 25-26 °C sa rybky cítia celkom dobre. Záleží na tom, či sme akvaristi, ktorí chcú mať doma len zaujímavú rybku z hľadiska tvaru a farby, alebo akvaristi, ktorí chcú rybku občas rozmnožiť, alebo akvaristi, ktorí chcú rybku odchovávať pravidelne a vo väčšom množstve.
V prvom prípade chov zvládneme v bežnom spoločenskom akváriu, v ktorom plávajú pokojné a menšie rybky, najlepšie juhoamerické tetrovité. Tak som s T. candidi začínal. Spoločne môžeme chovať neónky červené (Paracheirodon axelrodi), neónky obyčajné (Paracheirodon innesi), menšie zástupcov rodov Hyphessobrycon, Hemigrammus, drobné rybky rodov Nannostomus, Copella a Pyrrhulina a ďalšie. V spoločenskom akváriu sú však tieto cichlidky náchylné na choroby, predovšetkým na bakteriózy. Spravidla sa v takýchto podmienkach nedožijú vyššieho veku. Navyše, ak náhodou dôjde k treniu a vyliahnutiu mláďat, práve tieto „pokojné drobné tetrovité“ sú najdravejšími predátormi, ktoré mláďatá rýchlo zožerú. Je to paradox, ale väčších susedov rodičia od znášky alebo poteru odháňajú. Drobné tetrovité vzhľadom na ich malý vzrast nepredstavujú pre dospelé rybky nebezpečenstvo a rodičom zrejme ani nenapadne, že by tieto drobčeky mohli ich mláďatá pokojne zožrať.
Ideálne je však chovať cichlidky torpédovité samostatne v druhovom akváriu. Ak chceme chovať viac samičiek pohromade, umiestňujeme rúrky alebo časti kvetináčov aspoň 30 cm od seba, aby sa samičky príliš neútočili. Ak máme v akváriu viac samčekov, je to vždy problém. Tie spolu bojujú tak dlho, kým slabšie postupne neumierajú a nakoniec aj tak zostane ten najsilnejší. Len vo väčšom akváriu, husto zarastenom rastlinami a s množstvom rôznych úkrytov máme šancu na to, aby v tomto akváriu prežilo viac samčekov. Vždy je dôležitejšia ako výška akvária jeho celková plocha dna, vodný stĺpec stačí 15-20 cm. Každá samička má svoje minirevír, ktoré si rovnako bráni. Dno nádrže je dobré pokryť riečnym pieskom s zrnitosťou 3-5 mm, ktorý poskytuje dobrú ochranu mladým cichlidkám. V takto harmonicky fungujúcej nádrži potom môžeme pri použití vody so správnymi parametrami pozorovať aj odchov rybiek.
Zvyčajne profesionálni chovatelia, ktorým ide predovšetkým o počet odchovaných rybiek, využívajú na chov tretiu možnosť. Pre dosiahnutie produktívneho odchovu chovajú rybky samostatne v pároch, prípadne jedného samčeka s 3-4 samičkami. Potom zvyčajne stačia 10-40 litrové nádrže opäť s množstvom vytvorených úkrytov a hlavne úzkymi rúrkami, ktoré nemusia byť príliš dlhé. Stačí 4-5 cm. Rozhodujúci je ich priemer, asi 1 cm. Podobný typ rúrok, ale dlhších, používam napr. na odchov Poecilocharax weitzmani alebo niektorých menších prísavníkov.
Kŕmenie
Medzi základné predpoklady bezproblémového chovu a úspešného odchovu patrí pestrá a kvalitná strava, ktorá nie je príliš bohatá na tuky, ale obsahuje aj dostatok tzv. balastných látok. Tomu najlepšie zodpovedá živá potrava. Preferujeme planktón (dafnie, občas pridáme perloočky), v núdzi pomôžu nauplie žiabronôžok. Živé alebo mrazené patentky či čierne larvy komárov podávame v malom množstve a bohato stačí 1-2x týždenne. Pri častejšom používaní sa rybky týmto krmivom presýtia a neprijímajú ho v dostatočnom množstve. Vločkové krmivo či granule sú týmito rybkami prijímané zriedka, skôr v situáciách, keď sú vyhladované. Nitničky príliš neodporúčam, jednak zvyšujú riziko ochorenia na bakteriózu, jednak sú rybky potom príliš robustné a veľmi neochotné k treniu.
Voda
V prírode žijú cichlidky torpédovité v čiernych vodách, ktoré sú veľmi mäkké aj kyslé. Dlhé roky zastávam názor, že nie je príliš vhodné experimentovať s rybkami a skúšať ich privyknúť na podmienky, ktoré sa páčia chovateľovi. Vždy je rozumnejšie dať pri výbere prednosť rybkám. A ako ukazuje skúsenosť, pre ne je ideálna voda mäkká, zvyčajne do 5, maximálne 10 °dGH. Na odchov používam „neónovú“ vodu, teda maximálne do 20-30 µS/cm, ak ide o umelú vodu (ionexy). Prírodná voda môže byť o niečo „horšia“, okolo 40-50 µS/cm. Pre oba typy vôd platí, že musia byť kyslé, s pH asi 5,0-5,7.
Odchov cichlíd
Ideálnou prípravou na chov aj odchov týchto drobných rybiek je skúsenosť s chovom a odchovom tetrovitých, ako čo sa týka kŕmenia, prípravy vody a čistoty nádrže. Samotný odchov už vyliahnutého poteru je u cichlíd o poznanie jednoduchší. Najťažšie je rybky vôbec dostať do trenia, aby sa jednak tohto veku dožili, jednak sa k treniu prinútili. Tu opäť hlavne záleží na tom, aby sme vytvorili vo všetkých smeroch ideálne podmienky.
Rybky sa trú v jaskyniach, v mojom prípade vo vyššie popísaných rúrkach, menej často aj v iných úkrytoch. Ten si vyberie samička, samček iba oplodní znášku. Ostatná práca zostane na samičke. Len niekedy, ak sú rybky chované v pároch, pomáha samček samičke. Zvyčajne sa však po trení samček venuje ostatným samičkám a ochrane väčšieho revíru.
Ikier nebýva veľa, rybiek sa väčšinou odchová len niekoľko desiatok kusov. Liahnuť sa pri teplote 27-28 °C začínajú asi po 3 dňoch, po ďalších 4 dňoch sa poter rozpláva. Alfou a omegou úspešného odchovu sú vhodné podmienky pre chov rodičov (kvalitná voda a strava predovšetkým) a kvalitná voda na vývoj. Tú používam radšej prírodnú (z prameňa 20 km od Českých Budějovíc, 45 µS/cm, pH 5,6), alebo si podobnú vodu pripravím.
Pre chovateľov tetrovitých to nie je problém, pretože si musia vedieť pripraviť vodu, ktorá je dosť podobná „neónovej“ vode. Je lepšie použiť ionexy ako reverznú osmózu. V mojom prípade to funguje lepšie ako u tetrovitých, tak aj u cichlíd torpédovitých. Čím nižšia dKH, tým lepšie. Na samotný odchov vyliahnutého poteru použijeme ako štartovacie krmivo jemné nauplie žiabronôžok, dafnie, ale je potrebná prísna čistota v odchovnej nádrži! Kŕmime niekoľkokrát denne vždy v menších množstvách. Denne jemnou hadičkou odsávam zvyšky potravy zo dna a odsatú vodu nahrádzam čerstvou. Tá môže byť už o niečo tvrdšia ako použitá voda na vývoj, zvyčajne používam odstátu vodu z vodovodu. V tej budú neskôr plávať odrastené rybky a takto si na ňu postupne zvyknú. Denne neprekračujeme väčšie množstvo ako pol litra. Nielen dospelé, ale predovšetkým mladé rybky nemajú rady výraznejšie zmeny v chémii vody (je to podobné ako u Dicrossus filamentosus).
Foto:
- Dospelý samček Taeniacara candidi
- Mladá samička T. candidi
- Samička vľavo sa dvoria samčekovi
- Ideálne je, že cichlidky nepoškodzujú rastliny
- 40-litrová nádrž na trenie
- Taeniacara candidi SANTAREM na začiatku trenia
- Samička veľmi starostlivo stráži znášku
Text a foto Dr. Vladko Bydžovský
