Cesta okolo sveta - s vreckami plnými rýb

Ak ste neodolali a zúčastnili ste sa konferencie v Brne, určite ste neoľutovali. Tentoraz sme mali možnosť doslova precestovať celý svet.

Prvý prednášajúci, Mgr. Dr. Anton Lamboj, nás počas svojej prednášky s názvom „Okolo sveta - s vreckami plnými rýb“ zobral na úchvatnú cestu a predstavil toľko zaujímavých miest a druhov rýb, až sa z toho točila hlava. Pre niektorých akvaristov to bolo príjemné pripomenutie úžasných druhov, ktoré chovali a rozmnožovali alebo stále chovajú. Pre iných (napríklad pre mňa) bolo zaujímavé všetko a keby prednáška trvala celý deň alebo niekoľko dní, vôbec by som sa nehnevala.

Takmer na žiadnej z fotografií scenérií nechýbala vodná plocha, ale to, čo sa menilo, boli fotografie s minimálnou vegetáciou popri fotografiách zobrazujúcich bujné lesné porasty zasahujúce do riek, v závislosti od toho, kde sme sa práve nachádzali. A prednášajúcemu už žiarili oči, ako sa tešil na prezentáciu vybraných druhov, ktoré osobne študoval počas svojich expedícií a pripravil pre nás.

V tomto článku by som sa chcela podeliť o niekoľko obzvlášť zaujímavých postrehov.

Kamerun - Polycetropsis abbreviata

V prípade Kamerunu bola vybraná ryba, ktorej tvar je podobný a možno aj inšpirovaný opadaným lístím, vďaka čomu je maskovanie dokonalé. V literatúre sa označuje ako africká listová ryba - Polycetropsis abbreviata. Dorastá do dĺžky približne 8 cm. Vďaka svojmu vzhľadu môže pokojne čakať na svoju korisť, kým sa k nej nič netušiaca obeť nepriblíži.

Eritrea - Danakilia sp. 'Shukoray'

Počas prednášky sme sa vydali na veľmi zaujímavé miesto vo východnej Afrike, do Eritrey, ktorá sa nachádza pri Červenom mori hneď vedľa Sudánu. Tam sa tím pod vedením Dr. Lamboja vybral do zaplavenej preliačiny Danakil, ktorá má svoj najnižší bod, teraz sa podržte, približne 125 metrov pod hladinou mora. Cieľom nebola hocijaká ryba, ale fascinujúca cichlida z africkej púšte, Danakilia sp. 'Shukoray'.

Danakilia sp. 'Shukoray' je symbolom toho, ako úžasne prispôsobivé dokážu byť cichlidy. Len si predstavte to neuveriteľne drsné púštne prostredie, v ktorom sa voda ohrieva na približne 30 °C a zásaditosť je extrémna. Ako keby nič, táto mierumilovná cichlida sa tu preháňa.

Je tiež veľmi zaujímavá na pohľad, pretože má, ale nemusí mať, hrču na hlave. Je to preto, že počas obdobia párenia sa nielen mení sfarbenie, ale samec je schopný pomocou vody vytvoriť túto hrču. Nie je to teda tukový hrbolček ako u iných druhov, ale umelo vytvorený hrb, ktorého sa neskôr zbaví.

Počas rozmnožovania samec bráni svoje teritórium a láka samice do pekne upravenej jamky v piesku. Danakilia sp. 'Shukoray' je „materský ústny inkubátor“, čo znamená, že samica inkubuje ikry v ústach, kým sa nevyliahnu.

Muselo to byť absolútne úžasný zážitok pozorovať niečo také vo voľnej prírode a zároveň sa to zdá ako zázrak, ako sa táto cichlida prispôsobila takým drsným podmienkam.

Thajsko, Vietnam

V prípade Indie bol medzi inými ako reprezentant vybraný chrochtajúci gurami, Trichopsis vittatus. Akvaristi sediaci vedľa mňa hneď potvrdili, že naozaj pekne chrochtá a ich chov bol niečím, čo určite nemohli prehliadnuť žiadni návštevníci u nich doma.

Samce aj samice vydávajú chrochtajúce zvuky vibrovaním prsných plutiev, aby tak komunikovali, najmä počas dvorenia a teritoriálnych sporov. Takže ak si niekto stále predstavuje tichú alebo dokonca nemú rybu, nech vie, že to môže byť len ilúzia.

Austrália

Tu sme si uvedomili, akí bezohľadní dokážu byť akvaristi. Vo voľnej prírode vypúšťajú druhy, ktoré nie sú pôvodné a narúšajú krehký ekosystém.

A tak expedícia často stretávala Oreochromis mossambicus, známu ako tilapia mozambická, ktorá môže dorásť až do 39 cm, je veľmi prispôsobivá a známa svojou agresivitou.

Preto je vzdelávanie také dôležité, aby sa akvaristi správali zodpovedne.

Uruguaj

Pokiaľ ide o Uruguaj, prednášajúci chválil skutočnosť, že lov a skúmanie rýb bolo relatívne ľahko dostupné. Miestni obyvatelia ochotne pomáhali ichtyológom a celkovo to bolo veľmi príjemné. Trvalý dojem zanechal aj gurmánsky aspekt, kde strava pozostávala z veľmi kvalitného hovädzieho mäsa, ktoré bolo často zároveň aj prílohou.

Čo sa týka rýb, tak krásne sfarbený Australoheros scitulus, ktorý je mierumilovný a zároveň nenáročný, a preto vhodný aj pre začínajúcich akvaristov, sa dostal na vrchol rebríčkov v tejto prezentácii.

Ďalším druhom bol Gymnogeophagus tiraparae, špecifický vďaka tukovému hrbu na hlave samcov (tentoraz trvalému). Obýva miesta s piesčitým alebo kamenistým dnom a riedkou vegetáciou v čistej, tečúcej rieke Río Negro a Río Tacuarí.

Predstavený bol aj Gymnogeophagus mekinos, s podobným sfarbením, ale tentoraz bez hrbu.

Gymnogeophagus balzani sa vyskytuje v pomaly tečúcich alebo stojatých vodách s piesčitým dnom v blízkosti hraníc s Brazíliou. Hovorí sa mu argentínsky hrbatý a nie nadarmo: jeho hrb je výrazný a dopĺňa jeho krásne sfarbenie. Môže dorásť až do 20 cm.

Gymnogeophagus rhabdotus, tentoraz opäť bez hrbu, ale už len samotný fakt, že sa mu hovorí „perlová cichlida“, naznačuje, že je to krásna ryba. Jeho šupiny sa často trblietajú dúhovými farbami a odrážajú odtiene modrej, zelenej alebo zlatej v závislosti od osvetlenia a uhla pohľadu. Preferuje oblasti s piesčitým alebo bahnitým substrátom a miernym prúdením vody.

Zaujalo ma, že hibernujú. Treba si uvedomiť, že sa nachádzame v subtropickej oblasti, a preto teplota v zime môže klesnúť až na 5 °C. Metabolizmus rýb sa spomalí a trávia viac času odpočinkom alebo hľadaním úkrytu. Prijímajú len veľmi málo potravy a ich jasné farby sú tlmenejšie.

Kolumbia

Presúvame sa do oblastí v blízkosti Ánd. Voda tu prechádza prirodzenou filtráciou, keď preteká vrstvami hornín a piesku, a preto je známa svojou čistotou.

Characidium zebra alebo Chupa - oba druhy sú si dosť podobné a spája ich to, že nie sú veľmi časté v akváriách.

Andinocara - Často majú pretiahnutejší tvar tela a väčšiu hlavu. Sfarbenie sa môže u jednotlivých druhov značne líšiť, ale mnohé z nich majú modré alebo zelené odtiene so škvrnami alebo pruhmi.

Bujurquina - Bohužiaľ, kvôli časovej tiesni musel prednášajúci zrýchliť prednášku, takže nám len rýchlo stihol povedať, že sú to jeho obľúbenci a možno, aby umožnil ďalšiemu prednášajúcemu lepšie nadviazať, uviedol potom príklad halančíka Anablepsoides sp. centromedulus.

Viac o halančíkoch a prednáške venovanej im sa dozviete v nasledujúcom článku.

Veľká vďaka patrí Zdeňkovi Dočekalovi za fotografie.