Dúhovka nečakane zachránená českým akvaristom
Nejlepší místo pro milovníky duhovek
Některé ryby, které jsem získal díky členství v mezinárodních organizacích, nejsou jen atraktivní z chovatelského hlediska, ale jejich pořízení má i svůj vlastní příběh. Tenhle konkrétní příběh začal na konci minulého století, v roce 1999. Skupina českých akvaristů se tehdy vydala do Antverp na výstavu ryb. Kromě mě to byli, bohužel již nežijící, Josef Ešpandr; můj nerozlučný přítel, Josef Brádler; Vladimír Hulman; Josef Chmelař a Jaroslav Dvořák.
Celé to vlastně začalo ještě o něco dříve. V tehdejším časopise Akvárium terárium se objevila informace o termínu výstavy. Každoročně se konalo výroční setkání Mezinárodní organizace duhovkářů (IRG), které se pravidelně konalo druhý víkend v červnu. Zprávu o našem plánu jet do Antverp se dozvěděl Gilbert Maebe, prezident belgických duhovkářů, a také van der Vlist, tehdejší prezident nizozemských duhovkářů. Doufal jsem, že od nich dostaneme pozvání na návštěvu. Ačkoliv nevím, zda si všimli mé nenápadné narážky, pozvání jsme skutečně obdrželi. Ani oni, ani já jsme však netušili, že jsme si dohodli návštěvu na jiný termín. Kdo to tehdy pokazil, nechci spekulovat, ale v každém případě jsme dorazili do Antverp měsíc po výstavě.
Po celonoční jízdě jsme ráno zavolali Gilbertovi, který nám sdělil, že výstava proběhla o měsíc dříve. Měl však dopoledne volno a pozval nás na návštěvu. Do Mechelenu to bylo jen 20 km. Řekl nám číslo sjezdu z dálnice a že na nás počká u autosalonu Mercedes. Tak jsem se ocitl na možná nejlepším místě pro duhovkáře v Evropě. Návštěva Gilbertovy odchovny byla nezapomenutelným zážitkem. V asi padesáti nádržích plavalo nepřeberné množství druhů duhovek a také hlavaček. Pořídil jsem spoustu fotografií, tenkrát ještě na kinofilm, a v hlavě jsem měl zmatek, protože jsem si nepamatoval názvy některých ryb.
Chilatherina sentaniensis
Po vyvolaní fotografií som si všimol rybu, ktorej meno som nepoznal. Zúčastnil som sa akvaristického kongresu rakúskych akvaristov v Litschau, kde Gilbert prednášal, a tam som sa dozvedel, že ide o Chilatherinu sentaniensis. Povedal mi, že ak mu napíšem, môže mi priniesť nejaké mladé ryby. Dohodli sme sa, že ich prinesie na ďalšie stretnutie chovateľov dúhoviek v Lindabrunne nasledujúci rok. Čas plynul a cestou som sa dozvedel, že Gilbert sa kvôli vážnemu rodinnému problému nemôže zúčastniť. To ma dosť zarmútilo.
Keď som dorazil na miesto stretnutia, manželka mi povedala, že nejaký čudný muž volá moje meno. Tento muž sa ukázal byť jedným z najlepších fotografov prírody a neskôr sa stal mojím priateľom – Franz Peter Mühlenholz. Oznámil mi, že Gilbert poslal dohodnuté ryby. Mal som obrovskú radosť. Takto fungujú niektoré akvaristické priateľstvá! Gilbert ryby prepravil pomerne ďaleko, aby ich odovzdal Franzovi a splnil našu dohodu. Ryby som odniesol domov do pripraveného akvária.
Niekoľko slov o chove a odchove týchto rýb: Parametre vody nie sú príliš kritické. pH nad 7, teplota 22°C – 26°C (horná hranica na odchov) a tvrdosť do 10°dH sú dostatočné. Je však dôležité spomenúť, že všetky druhy dúhoviek sa môžu medzirodovo a medzidruhovo krížiť, takže nie je vhodné zbierať ikry z miešaných nádrží. Je absolútne nevyhnutné chovať tieto ryby v jednodruhových nádržiach. Nikdy nechovajte Chilatherinu sentaniensis s podobnými druhmi z rodu Chilatherina. Nie je možné rozlíšiť samice podobných druhov, aj keď si chovateľ myslí, že to dokáže. Táto chybná sebadôvera takmer viedla k zániku týchto rýb.
Odchov dúhoviek
Ryby je možné odchovávať rôznymi spôsobmi a záleží na chovateľovi, akú metódu zvolí. Ja som ich nechal vytrieť v skupinách a po šiestich dňoch som ich presunul do prázdneho akvária. Ikry sa vykulili vo vode s teplotou 26°C po dvanástich dňoch, presne tak, ako boli nakladené. Po vykulení začnú prijímať potravu do dvoch hodín. Sú veľmi malé, približne ako potery gurám. Potrava musí byť veľmi jemná. Prijímajú všetky druhy potravy, živú aj suchú, najlepšie pri hladine. Suchú potravu je potrebné rozomlieť na prášok, s konzistenciou ako pudingový prášok. Takáto potrava pláva určitý čas na hladine, čo poteru vyhovuje. Bežné nauplie žiabronožky prijímajú zvyčajne na piaty deň. Tiež prijímajú trepku Paramecium alebo naupliové štádium perloočiek rodu Daphnia. Na začiatku dobre rastú, ale neskôr sa ich rast mierne spomalí. Pri dobrej starostlivosti dospejú za približne rok. Dospelé ryby prijímajú akýkoľvek typ potravy, najlepšie z hladiny alebo vodného stĺpca, ale menej ochotne zo dna. Najlepšie im vyhovujú larvy vodného hmyzu. Môžete ich kŕmiť aj korýšmi Cyklops a Daphnia. Špecifickým problémom je kratšia životnosť samíc. Preto odporúčam ponechať z každého trenia niekoľko samíc v chovnej skupine.
Jedinečnosť čistého chovu v rukách českého akvaristu
Môj príbeh by tu mohol skončiť. Čas plynul a akvaristi nielen v Českej republike, ale aj v mnohých európskych krajinách získali ryby z mojich chovov. Písal sa rok 2009 a na každoročnom stretnutí chovateľov dúhoviek prednášal môj priateľ a veľký odborník na tieto ryby, Johannes Graf, o rode Chilatherina. Prednáška pokrývala mnoho druhov tohto rodu. Keď sa prednáška dostala k Chilatherina sentaniensis, Johannes uviedol, že na jedinom mieste, kde bol tento druh nájdený, neboli ryby chytené už sedem rokov. Toto miesto bol potok, ktorý ústi do jazera Sentani na Novej Guinei. V západnej Európe akvaristi tento druh skrížili s podobnými druhmi a čistá forma už pravdepodobne neexistovala. V sále sa zdvihol veľký ruch a začalo sa volať moje meno. Opýtal som sa môjho syna, čo sa deje. Martin mi povedal, aby som počkal, že to neskôr vysvetlíme. Niektorí akvaristi si mysleli, že som im predal hybridy. Potom však vstal Gilbert a povedal:
Slavomil dostal odo mňa čistý kmeň, a ak ich nekrížil, máte čisté ryby.
Napätie sa stupňovalo, až kým Johannes s úsmevom na tvári neoznámil:
Kto má ryby od Slavomila, má poslednú čistú Chilatherinu sentaniensis na planéte, a je potrebné ich chovať zodpovedne, inak tento druh naozaj vyhynie.
Pocítil som veľkú úľavu. Mal som istotu.
V tom čase sa v Českej republike pravdepodobne nechovali žiadne podobné druhy a ani v mojich nádržiach nič podobné neplávalo. Na určenie čistoty druhu sa používa vzorec založený na telesných rozmeroch a morfologických črtách. Namerené výsledky sa vložia do vzorca a vypočíta sa koeficient, ktorý musí mať hodnotu 2,7. Hybridy a podobné druhy majú koeficient nad 3.
A tak sa stalo, čo nikto neplánoval, a ani ja som si to neprial. Smútok nad stratou týchto rýb na jedinom mieste bol zmiešaný s radosťou, že ryby z môjho chovu sa stali základom pre záchranu tohto druhu. Vytvorila sa skupina akvaristov, ktorí sa venovali chovu tejto ryby v jej čistej forme. Jedným z nich je môj veľmi dobrý priateľ, vynikajúci akvarista Zdeněk Dočekal. Chcel by som požiadať akvaristov, nielen chovateľov dúhoviek, ak máte priestor vo svojich nádržiach a ste ochotní sa zapojiť do tohto záchranného chovu, prosím, urobte tak. Získate veľmi vzácny a krásny druh a zároveň radosť z pomoci pri záchrane tejto ryby.
Môj príbeh by tu mohol skončiť. Verím však, že bude pokračovať v nádržiach akvaristov. Chcel by som poďakovať každému, kto sa pokúsi.
S úctou,
Slavomil Boudný
